nedeľa 15. apríla 2012

Stole My Heart 3.

Och, konečne sa mi podarilo to napísať :) Prosím, nechajte mi tu komentár ;) Ľúbim vás :-* 

Zobudila som sa na nejaký čudný zvuk vychádzajúci z kuchyne. Znechutene som mľaskla kvôli odpornej pachuti v ústach a vzápätí ma naplo. Bežala som do kúpeľne a v záchode skončil obsah môjho žalúdka. Fúú, už nikdy viac. A o mesiac budem ožratá znovu. No nič. Čo sa to vlastne včera stalo? Viem, že tam bol ten... Už si ani nepamätám, ako sa volá. Som blbá? Preboha, včerajšiu noc asi úplne vymažem a ani sa nebudem skúsiť si na to spomenúť. Ách, takto zrána, ešte aj s bolesťou hlavy nedokážem premýšľať. ČAJ! Potrebujem svoj čaj! Dotackala som sa do kuchyne za čudným zvukom a zistila som, že tam pobehuje Samantha a snaží sa napchať hrnce späť do skriniek.
"Prepáč, nechcela som ťa zobudiť, ale nejako sa mi vyšmykla panvica. Inak, dúfam, že nevadí, že som tu prespala."
"Jasné, že nevadí. Hlavne to už nechaj tak, lebo sa mi rozletí hlava. Uvaríš mi čaj? A nejaký aspirín, ak ťa môžem poprosiť," zachrapčala som.
Pustila hrniec, ktorý práve držala a rýchlo sa snažila dostať k rýchlovarnej kanvici. Iba som zavrčala.
"Prepáč, prepáč," zase sa ospravedlňovala.
Odišla som do kúpeľne, aby som sa trochu skultúrnila.
"Prečo ja?" zaúpela som potichu, keď som sa pozrela do zrkadla. Včera som sa ani neodlíčila a vlasy mi vstávali dupkom. Ošpliechala som si tvár ľadovou vodou a striaslo ma. Rýchlo som sa odlíčila a znovu jemne namaľovala. Potom som sa snažila rozčesať si vlasy a nevydávať pritom zvuky ako ranené zviera. Zopla som si ich do voľného drdola a prešla ku skrini. Obliekla som sa a ešte zamierila do kuchyne. Zobrala som si tabletky a zapila ich čistou vodou. Prstami zovrela šálku čaju a opatrne si odchlipla. Páli, páli. Ty si vážne sprostá, nadávala som si v duchu, keď mi horúci čaj obaril špičku jazyka.
Kým som čakala, nech sa aspoň trochu ochladí, sadla som si na kuchynskú linku a rozhliadala sa okolo. Útulná kuchynka môjho bytu v centre Londýna  bola zariadená skromne, ale pekne. Nepotrebujem nejaký luxus, ale chcela som sa osamostatniť, tak mám zatiaľ toto v prenájmne. Ani som nezaregistrovala, kedy prišla Sam. Rozlúčila sa s tým, že mi neskôr zavolá. Ja som si ešte urobila vločky. Každý hlt som starostlivo prežula a potom som po sebe umyla riad. Konečne som si mohla vychutnať čajík. Šálku som položila do drezu a ešte si zobrala jablko.
Obula som sa a vyrazila k našim do firmy. Vlastníme cestovnú kanceláriu a ja niekedy pomáham. Robievame aj prehliadky Londýna a práve v nich angažujú mňa. Viem toho o histórii dosť veľa, takže sprevádzam, kým podám prihlášku na vysokú.
"Zlato, tu si! Dnes ťa potrebujeme, je tu nová skupina turistov. Vieš čo máš robiť," vysypala na mňa mama, hneď ako som vošla do dverí. Unavene som si povzdychla. Pobrala som sa k autobusu, kde som sa posadila vedľa šoféra a pripravovala si mikrofón.
"Vážené dámy a páni, vitajte na našej prehliadke," začala som zvyčajnými kecmi a pritom som si znudene priehladala turistov. Skoro všetko ďalší japonci a najmenej polovica z nich s foťákmi namierenými na mňa. Prevrátila som očami. Zrazu mi zrak zastal na osobe, ktorú som tam najmenej čakala.
"Louis?!" skríkla som do mikrofónu. Začala som sa červenať, za tú trápnu situáciu, keď všetci stíchli a pozerali na mňa s otvorenými ústami. Snažila som sa pokračovať vo výklade ako nič. Pohľad mi však stále upútaval chalan v pásikavom tričku a červených nohaviciach. Toto bude ešte zaujímavé.

zase pridávam outfit ;)

4 komentáre: