štvrtok 31. mája 2012

Life Isn't Fair ;)


Konečne som to dopísala! :) Túto jednodielovku píšem už štyri dni a to takým spôsobom, že som každý deň naťukala asi dve vety :D Dnes som sa k tomu dokopala a vzniklo toto :) Hope you'll like it:)x

Neskutočne ma oziabali nohy. Možno preto, lebo som nemala ponožky... a asi preto, že som bola vonku v strede decembra. Nemala som make-up a všetko, čo som mala na sebe boli vypraté úzke čierne džínsy a voľný sveter s kotvou vpredu. Nebola som učesaná, hnedé vlasy mi padali v prirodzených vlnách na plecia a šírili vôňu čerešňových kvetov.
Oči mi obklopoval jemný odtieň červenej od tej trochy spánku, čo som mala, alebo skôr nemala, minulú noc.
Ešte nesnežilo, ale zdalo sa, akoby na tráve spočívala námraza.
Ocitla som sa v strede prázdnej ulice, a nehľadala nič konkrétne, na čo by som mohla myslieť. Teplota pomaly klesala. Vedela som, že by som sa mala otočiť, a tak sa uchrániť pred poriadnym prechladnutím, ale nechcelo sa mi vracať späť do toho prázdneho domu, čo mi nechali rodičia. Boli preč, nechali mi všetko, čo by som mohla potrebovať, ale... prázdnota bola stále tam.
Snažila som sa zamestnať myseľ inými myšlienkami, aby som aspoň na chvíľu zabudla na to, že totálne mrznem. Oči sa mi pomaly zatvárali s každým krokom po kamenistej ceste, až pokiaľ som necítila, ako sa mi podlomili nohy a spadla som na malé kamienky, ležiace uprostred ulice.

Čo je to za pípanie... a kde som? spýtala som sa v duchu. Prinútila som ťažké očné viečka, aby sa otvorili, a tým som zistila, kde moje telo ležalo, zdalo sa akoby roky.
Prižmúrila som oči, keď jemné svetlo preniklo až k nim a pohľadom prechádzala po bielej miestnosti, kde som ležala. Nos mi pošteklil ostrý zápach čistiaceho prostriedku a ja som sa zamračila.
Pocítila som na mojej pravej ruke teplo a kútikom oka som zazrela osobu dívajúcu sa na mňa. Žmurkla som predtým, než som zaregistrovala, kto držal moju studenú dlaň.
Jeho dokonalo nagélované blonďavé vlasy s nádychom hnedej mu trčali do strán a upieral na mňa oči najmodrejšej farby, akú som kedy videla. Pery mal vysušené od mrazivého vzduchu a teraz jemne sa mu zavlnili.
„Si hore... konečne,“ prehovoril. Jeho hlas mal silný írsky prízvuk, a tým bolo každé slovo oveľa zaujímavejšie.
 „Čo sa stalo?“ spýtala som sa po tom, čo som si uvedomila, že ležím uprostred nemocničnej izby na nepohodlnej posteli. Môj hlas bol slabý, ale vedela som, že ma počul, keď som zbadala jemný úsmev na jeho tvári.
„No,“ nadýchol sa pred vysvetľovaním. „Aj s mojimi kamarátmi sme išli v aute po tej prázdnej ceste, keď som zbadal dievča ležiace uprostred. Povedal som im, nech zastavia a bežal som k nej. Nehýbala sa. Moje prsty sa dotkli chladnej kože, tak som ju zdvihol a vzal do auta. Skončili sme v tejto prekliatej nemocnici, kde som kričal na personál, nech pomôžu tej úbohej dievčine. To dievča si bola ty. Dievča, pri ktorom som zostal celú noc, len aby som sa uistil, že je v poriadku, i nemám poňatia, ako sa volá, a nič o nej neviem. Tak povieš mi prosím, darling, tvoje meno predtým, než sa zbláznim?“
Srdce mi zastalo.
„Patricia,“ nadýchla som sa a stlačila jeho ruku silnejšie.
„Patricia,“ zopakoval šeptom, a sklopil pohľad dolu, na jeho nohy.
„Ďakujem,“ zachripela som sotva počuteľne, snažiac sa povedať mu, čo už pre mňa znamenal.
Zdvihol hlavu a na zdanlivo zmätenej tvári sa mu objavil úsmev.
„Nemusíš tu so mnou zostať, odteraz si dám pozor,“ uistila som ho, i keď sa zdalo, že ho trápi niečo iné.
„...nemôžem tomu uveriť,“ začal, a ja som naňho zmätene pozrela, snažiac sa zistiť, čo tým myslel. „Jediné čo viem, je tvoje meno... a neskutočne sa chcem o tebe dozvedieť všetko,“ potichu vydýchol.
Neveriacky som zažmurkala.
„Je to divné si predstaviť, však? Nikdy som nič podobné nezažil, tak prečo je to malé dievča, čo som našiel mrznúť uprostred cesty v mojej mysli, od kedy som ju uvidel? Toto nie som ja,“ pokrútil hlavou.
Nadýchla som sa. „Tak, aspoň vieš moje meno... prepáč, že som spôsobila toľko problémov,“ zašepkala som s horkosťou, keď som vytiahla ruku z jeho dlane a pretočila som sa tak, aby som sa nemohla pozrieť do jeho žiariacich očí. Nastalo ticho.
„Niall... Len Niall,“ povedal a ja som počula, ako škrípajúc odsúva stoličku. Otočila som sa naspäť práve v tej chvíli, keď vychádzal z dverí bez obzretia sa.
Zatvorila som oči, ako opustená slza dopadla na deku, kde ležali naše ruky... ale teraz jeho dlaň bola preč, asi navždy,

Zobudila som sa na zvuk viacerých hlasov a jeden, snažiaci sa stíšiť ich. Opatrne som otvorila oči a vzápätí skoro dostala infarkt. Skláňalo sa nado mnou päť hláv, a ako som si uvedomila, jedna z nich patrila Niallovi.
„Prebúdza sa!“ zajačal jeden z nich a bol to nanešťastie ten, čo mal hlavu pri mojom uchu.
„Louis! A teraz je pravdepodobne hluchá, od tvojho dokonalého hlasu, ty idiot!“ okríkol ho Niall s jeho írskym prízvukom. Nemohla som si pomôcť, ale zasmiala som sa.
„Ja som Liam,“ predstavil sa chalan stojaci vedľa Nialla.
„Harry,“ uškrnul sa ten s kučeravými vlasmi a zamával mi.
„Zayn,“ povedal potichu čiernovlasý, ktorý sa mi zdal najviac hanblivý.
„LOUIS!“ opäť zajačal chalan v pásikavom tričku.
„Louis, preboha! Práve sa zobudila, a určite nepotrebuje, aby jej každú chvíľu niekto jačal do ucha!“ povedal mu Niall, a znel naštvane.
„Čo je to tu?“ do izby vletela sestrička. Keď uvidela všetkých natlačených na mne, chytila sa za srdce. „Potrebuje kľud! A povedala som iba pár minút! Radšej choďte von. Všetci von!“ skríkla na nich a ja som sa zasmiala. Ani mi nestihli vysvetliť, prečo vlastne boli pri mne, pomyslela som si sklamane.
Zrazu som pocítila ostré pichnutie v srdci. To nič nie je, upokojovala som sa.
Ešte som videla, ako na mojom stolíku pristál nejaký papierik. Zbadala som na ňom číslo a pod tým Ozvi sa, xo – Niall. Na tvári sa mi zjavil obrovský úsmev a mala som ho po celý čas, čo mi sestrička kontrolovala pulz.

Povinne k tomu pustiť toto! :))

Z pohľadu tretej osoby
No Patricia sa mu už neozvala. Zistili jej závažné ochorenie srdca a ona podľahla.
V deň pohrebu Niall postával pred cintorínom. Na nos mu dopadla snehová vločka. Potom ďalšia a ďalšia. Pribúdalo ich, až kým vzduch nenaplnili prívaly snehu a celý svet sa ochladil a zbelel. Popoludňajšia obloha bola od zúriacej búrky temná.
Cez topánky Niallovi presakoval mokrý sneh, od ktorého ho oziabali prsty na nohách a celý premrzol až na kosť. Za bránou cintorína sa tiahla cesta lemovaná stromami, ktorých holé konáre sa vypínali na pozadí olovenej oblohy. Z bieloby čerstvo napadaného snehu trčali náhrobné kamene a kríže ako špinavé krivé zuby.
Potichu prešiel bránou, a šál si povytiahol až k nosu. Ruky si prekrížil na hrudi a pomaly kráčal k skupine ľudí odetých v čiernom na konci cesty. Kým k nim prišiel, pohreb sa skončil. Všetci opúšťali cintorín, a okolo Nialla prechádzali, akoby tam ani nebol.
Na náhrobnom kameni bolo vytesané meno Patricia Ann Counts. Niall si kľakol do studeného snehu, a dlane položil na hlinu. Bola vlhká, temná a mrazivá. Zaboril do nej ruky, ktoré mu takmer okamžite premrzli, ale bolo mu to jedno, vítal to pálenie.
Nevedel vlastne, ani čo robí, iba pociťoval obrovský smútok. Nič o nej síce nevedel, no to dievča mu obrátilo celý život hore nohami.
Vyvrátil hlavu k nebu, ktoré bolo pokryté chumáčmi čiernych mračien. Bol celý zasnežený, sneh mu zlepil mihalnice a zamočil špičku nosa. „Prečo?“ zaúpel potichu. Osamelá slza dopadla do snehu.
Život nie je fér. A on to práve zistil na vlastnej koži.

17 komentárov:

  1. také krásne na konci som si aj poplakala :) a tá pesnička k tomu... nádhera :) nemám slov :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Och , aj slza mi ušla^
    To je tak krásne a dojímavé zároveň:)
    Úžasne:)x

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bože to je take krasne a smutne:( normalne mi ubehla slza :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :) ja som nechcela, aby ste plakali :(♥

      Odstrániť
  4. Oh my Carrot.....
    To je krásne a smutné zároveň...
    Dokonca na konci mi aj slza ušla....
    Dokonalé :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. veru, život nie je fér, ale prečo?? sooo beatiful, ako krásne si to napísala, ale tak ty vieš písať iba krásne :* ja ťa tááák veľmi obdivujem, dokonalé ♥ LOVE YA SOO MUCH ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ale Kikušenka moja, ty píšeš lepšie ;) ďakujem:) love ya too:-**

      Odstrániť
  6. toto mi už nerob dievča, lebo na moju citlivú povahu sa hodia len šťastné konce :) ale je to nádherné, tá pesnička ešte, och...


    *Evush*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. prepááč :( ale mne sa takéto píšu najlepšie :D ďakujem:))

      Odstrániť
  7. Katie, ty si taká perfektná...napísať takýto skvelý One Shoot, a ešte k tomu s Niallom...no proste nemám slov! strašne skvelá spisovateľka z teba bude, teda, ak sa budeš snažiť a hlavne ak budeš chcieť :) a ver mi, že raz si určite tvoju knihu kúpim, aj keď predpokladám, že nebude o 1D :) lova ya♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ale to niee, nepreháňaj prosím ťa! :) ďakujem, honey♥ love ya too:)x

      Odstrániť
    2. ale veď ja vôbec nepreháňam! je to úplná pravda! :) ty si neskutočne talentovaná, až ti to občas závidím! :) a všetky tieto tvoje kresby to len potvrdzujú :) love ya mooore! ♥

      Odstrániť
  8. uzaasne :) som si aj poplakala na konci a ta pesnicka k tomu uplne sadla :( :) nadhera

    OdpovedaťOdstrániť
  9. najúžasnejšie ! ja to tu žerem! táto poviedka je proste dokonalé :3

    OdpovedaťOdstrániť