Ja viem, že som vám to na dnes sľúbila, ale teraz večer som akosi nestíhala. Začítala som sa a potom sprcha, všetko prichystať, no čo vám poviem. Aspoň takáto kratšia, enjoy♥
Harry ma po ceste do auta pridržiaval, nemuseli sme sa
našťastie prezliekať, pretože v momente, keby som opustila jeho bok by som
sa asi zrútila. Vycítil, že so mnou niečo je. Ten papierik od moderátorky
zahodil do najbližšieho koša, a potom ma na chvíľu zastavil. Položil mi
ruky na plecia a uväznil ma v zajatí prísneho pohľadu.
„Čo sa deje?“ Normálne som cítila, ako sa mi podlamujú
kolená.
„V aute,“ hlesla som potichu.
Bočným vchodom sme vyšli do chladného dňa. Triasla som sa,
ale nevedela som, či od zimy alebo od paniky. Ešte raz som si to v hlave prepočítala.
Nie je to možné.
Harry mi otvoril dvere a ja som sa vyškriabala do
sedadla. Ruky som si zovrela medzi kolená a snažila sa potlačiť triašku. O chvíľu
som na sebe opäť pocítila Harryho pohľad. Trasľavo som sa nadýchla a snažila
sa prehovoriť, ale nemohla som. Dostala som zo seba iba priškrtené: „Meškám...“
„Kam?“ Ešte stále som odmietla zdvihnúť hlavu a pozrieť
sa na Harryho, ale počula som, ako strká kľúče do zapaľovania. Chytila som mu
zápästie a odtiahla mu ruku.
„Nikam... ja... od kedy sme spolu no vieš...“ Prečo som taká
hlúpa a proste mu to nepoviem?
Pozrela som na neho, nechápavo sa mračil. Akoby som videla,
ako mu v hlave pracujú kolieska. Potriasla som hlavou a práve vtedy
mu to došlo. Blik, cvak. „Oh...“
„Oh,“ zopakoval trošku hlasnejšie. „A ty si myslíš že...“
„Áno... teoreticky by som mohla byť tehotná.“ Hlas mi v polovici
vety preskočil a cítila som v očiach slzy. Nemohla. Proste nemohla.
Harry vyzeral vyvalene. „Nemusí to byť pravda, stáva sa
to...“ upokojovala som ho, „ale mám taký pocit...“
Priložila som si ruku na brucho. Skúsila som si predstaviť
seba, ako držím v rukách malého človiečika s Harryho očami a kučerami.
Desilo ma to. Som príliš mladá.
Na chvíľu nastalo ticho. „Čo teraz?“ spýtala som sa a to
už mi slzy tiekli potokom.
Harry sa po mňa natiahol a potiahol si ma do lona. Objala
som ho okolo krku a tvár si položila na jeho rameno. Potichu som vzlykala,
zatiaľ čo ma upokojujúco hladil po chrbte.
„Počkáme... uvidíme potom. Bude to v poriadku,“ šepkal.
Ako by sme to vôbec zvládli? Dvaja neplnoletí s dieťaťom?
To bolo proste nepredstaviteľné. Vždy som odsudzovala mladé dievčatá, čo sa
nechali nabúchať a potom im na krku zostalo dieťa. A teraz som sa
mala k nim pridať? Čo by som robila? Panebože, sama som ešte dieťa.
Nechcem prežiť ďalších neviemkoľko týždňov v napätí, a tehotenský
test si kúpiť nejdem. Aj tak je možno príliš skoro. Ale mala by som ísť k doktorovi.
A to znamená povedať to Clare.
Je to mega uzasne waw :O :D krasa :D
OdpovedaťOdstrániťČo telefonát ? :D :D príde to ? :D ...ale inak, uhh, úžasné :)
OdpovedaťOdstrániťno wáu, toto čo je?? som na nich zvedavá, čo sa z toho vykľuje :D perfektné :)
OdpovedaťOdstrániťagh...uh...eh....ja...akosi nemám slov...prídem prvý deň zo školy, len tak z nudy ťuknem na stránku a čo ma tu čaká? bezmocnosť....neviem čím to je, no akosi sa viem dokonale vžiť do role Will...ahá, už viem prečo! pretože ty to všetko tak úžasne opisuješ! :) strašne sa mi to páči, na pokračovanie vždy čakám ako za vodou :) totálne skvelé! ♥
OdpovedaťOdstrániťjojojoj! je to úplne žúúžo dokonalé!! :) píšeš profesionálne! úplne all! ;) bude tehotná?? či? alebo? och no, nenapínaj, Kate :PP
OdpovedaťOdstrániť