pondelok 17. septembra 2012

Never Too Late 18.


Žienky nie sme pri konci, ešte tam mám naplánovaných pár vecí :) Aj keď neviem na koľko mi to výjde :)  sooo, ďalšia časť, enjoy♥


inak tá pesnička je táto :)


Natiahla som sa po starú gitaru, čo ležala na zemi vedľa postele. Jemne som prešla po strunách, potom si odkašľala a začala hrať. Zatvorila som oči a ponorila sa do slov. Poletovali po izbe, vytvárali malú ozvenu.

I gotta say
Something I’ve been thinkin bout
I can’t wait
To lay around with you
And tell you all
The secrets I’ve been keeping to myself

It’s been awhile
Since I’ve felt butterflies
Do you feel the same way too

If every single second
Could last that much longer
Would you hold me

And kiss me again
Underneath the moonlight
You’re more than a friend
Oh
I knew it from the first sight
Yeah

Hold me feel my heartbeat
Put your arms around me

And kiss me again
And kiss me again

... „Ja som Daniel,“ predstavil sa chalan v mojom veku a vyčaroval žiarivý úsmev. Vystrel ku mne ruku, ja som ju chytila a potriasla ňou, zatiaľ čo som mu úsmev opätovala. Vyžarovala z neho nejaká nákazlivá pozitívna nálada. Zrazu som pocítila ruku okolo môjho pása, a automaticky sa zamračila. Držala som si od Harryho odstup a očividne sa mu nepáčilo, že sa nachádzam v blízkosti iného chalana. Ako keby on môže... rýchlo som zahnala tú myšlienku a vykrútila sa z jeho zovretia. Keď to Daniel zbadal úsmev sa mu ešte viac rozšíril.
Nasledovala som ho hlbšie do priestorov nahrávacieho štúdia. Harry kráčal za mnou a každú chvíľu sa snažil chytiť ma za ruku, no nedala som mu príležitosť. Bola som unavená z jeho ospravedlňovaní, až som pomaly začínala uvažovať nad tým, že mu to odpustím. Ale akoby som mohla? Od začiatku som si myslela, že bude takýto a konečne sa to ukázalo. Jeho prázdne slová o tom, že to už viac nespraví, neznamenali nič. A hoci ma to v kútiku duše štvalo, mohla som to vyjadriť jedine na papier. V ruke som zvierala návrh na novú pesničku, tento krát som dostala ponuku na duet. Clara už predpokladala, že spolu s Danielom  naspievame hit. Sadli sme si za okrúhly sklenený stôl a ja som papier položila na stôl. Daniel sa ku mne naklonil bližšie, zacítila som závan jeho kolínskej a zaštípalo ma v nose.
Skrehnutými prstami som ho roztvorila a položila medzi nás dvoch; Harry mi položil ruku na stehno, tentokrát som sa ani nesnažila ju striasť.
Keď Daniel prebehol očami pesničku, pozrel na mňa a znovu sa usmial. Mala som pocit, že mu o chvíľu stuhnú svaly na lícach. „Vyzerá to super,“ povedal.
„Ďakujem.“
Chvíľu sme sedeli v absolútnej tichosti, až kým sa vo dverách neobjavila Clara a Danielov manažér. „Deti, mali by sme sa pustiť do toho, dobre viete, ako dlho to trvá,“ oznámila Clara a my sme ju nasledovali do štúdia. Harry zostal stáť pri pulte, zatiaľ čo my dvaja sme zamierili za presklenú stenu k mikrofónom. Daniel držal môj papier, ja som tie slová dávno vedela naspamäť.

I’ve gotta say
I wasn’t expecting you
To come this way
And fall into my arms
And now I know
I can’t deny this feeling any longer

I close my eyes
I can’t stop thinking bout you
Crack a smile
I just can’t lose
At a mile-a-minute
My heart beats to the limit
When I’m with you

Každú chvíľu som pozrela na Daniela, ktorý sledoval text a keď sa nám stretli pohľady, zachvela som sa. Občas som skontrolovala Harryho, mal na tvári stále ten istý nič nehovoriaci pohľad.

So kiss me again
Underneath the moonlight
You’re more than a friend
Oh
I knew it from the first sight
Yeah

Hold me feel my heartbeat
Put your arms around me

Daniel ma chytil za ruku, a ja som nevedela, čo urobiť. Uprela som pohľad do zeme a nechala vlasy, nech mi spadnú do tváre; chcela som zakryť červeň, čo mi do nej stúpla.

And kiss me again

I can’t let you go
Can’t let you float away
Cause that would be a mistake
I’m not ready to run
Can’t let you go
To waste, no, no, no, no...

Ďalších pár hodín sme to opakovali dookola, až pokiaľ pieseň nebola dokonalá a ja pomaly bez hlasu. Na konci som bola absolútne vyčerpaná. S Danielom sme si vymenili telefónne čísla; ani som neuvažovala nad tým, čo robím. Dokonca aj na jeho tvári už nežiaril taký úsmev. Začala som kráčať smerom k východu, ale potom som zistila, že Harry pri mne nie je. Obzrela som sa a uvidela ho so zamysleným výrazom kráčať k Danielovi. Zmätene som naňho pozerala, ako sa ten výraz vzápätí zmenil na naštvaný a začal Danielovi niečo hovoriť. Bola som priďaleko, nezachytila som ich konverzáciu, ale Dan vyzeral úplne uvoľnene, akoby sa mu posmieval. Myšlienky mi bez odozvy poletovali v hlave, oprela som sa o stenu a počkala, kým ma Harry dobehne. Nenamietala som, keď ma chytil okolo pásu a odviedol ma k autu.
Tá pesnička... zložila som ju o ňom. Nevedela som, či si to domyslel, ale dúfala som, že áno. Ten čas čo sme strávili spolu mi utkvel v pamäti, nebola som si istá, čo som robila kým som ho spoznala. Dopĺňali sme sa a to, že som sa od neho dištancovala , nespôsobovalo bolesť len jemu, ale aj mne.
Po chvíli sa na čelnom skle začali objavovať kvapôčky vody. Spoznávala som miesta, okolo ktorých sme prechádzali a zrazu som pocítila čudné nutkanie. „Harry zastav, prosím!“ povedala som, ani nečakala kým poriadne zastaví a vybehla z auta do dažďa. 

5 komentárov:

  1. :O Ďalšiu!
    Neskonalo krásne! :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. čože? toto sa mi ešte nikdy nestalo, aby som kapitole vôbec nechápala! úžasná! ale ďalšiu, lebo som nesmierne nedočkavá, ešte viac než minule! :) btw, už sa máš lepšie? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ty jóó, táto kapitola je úplne úžasná! :O Tá pesnička je božia! :) Neviem, čo za deň to mám, ale som šťastná ako keď Tom chytil Jerryho! :D Stalo sa to vôbec niekedy?! To nič...
    Ľúbim ťa! ;))xx

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Bože Káč ty tak skvelé píšeš :) si super ♥

    Your Tuverka ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť