Never Too Late 20.

20. aké pekné okrúhle číslo :) Trvalo mi dosť dlho prepracovať sa sem, a ospravedlňujem sa za to :) Sooo, aj by som sa vykecala, ale nechám si to na inokedy, poviem vám, mám zlé správy. Ale všetko sa dozviete potom :) Už som sa musela donútiť k tejto časti, dlho som nič nepridala, enjoy♥

Čašníčka predo mňa postavila tanier s rizotom, ja som automaticky vzala do ruky vidličku a vzhliadla na Daniela. Mal pred sebou steak, ale pozeral mi do očí, ako už asi po desiaty krát. Znervózňovalo ma to, začínala som pochybovať, či som urobila dobre, keď som súhlasila s jeho pozvaním na obed. Roztrasenými prstami som sa hrala s okrajom mojich šiat. Nevedela som, čo mu mám povedať. Vždy keď som otvorila ústa, usmial sa na mňa, a mne stiahlo žalúdok. Bola som z neho úplne mimo.

„Ospravedlň ma,“ povedala som potichu, odložila obrúsok z nôh na stôl a prešla k záchodom. Čudovala som sa, že sa vôbec udržím na nohách. Pred zrkadlom som si upravila niektoré pramene vlasov, potom sa rukami pridržala umývadla a pozerala na svoj odraz. Všade sa vznášala nejaká exotická vôňa, automaticky som krčila nos.

Na čo som sem s ním vôbec išla? Pesničku sme mali nahranú, a ja som sa plánovala skrútiť doma v posteli a zostať tam až do konca života. Akú mám vlastne osobnosť? Plachá Will, nerozhodná Will? Som vlastne nikto, nikto s trochou speváckeho talentu.

Potriasla som hlavou a vrátila sa späť k stolu. Nedokázala som zjesť ani polovicu rizota, a už som začínala vymýšľať všetky únikové cesty. Daniel vycítil môj nepokoj, lebo zavolal na čašníka a potom mi pomohol obliecť kabát. Keď som sa otočila na odchod, zachytil mi ruku a pobozkal ma priamo na pery. Prekvapene som ustrnula, zaregistrovala len cvakanie fotoaparátu. S prudko otvorenými očami som sa mu vytrhla z náručia a pozrela k dverám, v ktorých stál Harry, držal v ruke foťák, a neľútostne sa díval na nejakú ženu, čo vyzerala ako reportérka. Bez slova som k nemu prešla, ešte stále s ústami otvorenými do O, za mnou som počula Danielove kroky. Harry vytiahol z foťáka pamäťovú kartu, hodil ju na zem a zadupal ju, potom ho s nahnevaným výrazom vrátil tej žene. Ale ten pohľad nebol nič v porovnaní s tým, čo vrhol na Daniela. Nevedela som, čo mám robiť. Na ústach mi zostávala Danielova chuť, na také drsné bozky som nebola zvyknutá.

Harry sa zrazu napriahol, ja som sa inštinktívne uhla a jeho päsť dopadla na Daniela. Ozvalo sa zachrupčanie, on zanadával a chytil si nos. „Tie fotky sa nikde neobjavia, a ty sa už nikdy nedotkneš mojej priateľky,“ zavrčal Harry.

„Harry,“ oslovila som ho a chytila ho za ruku. „Poďme odtiaľto.“

O dva týždne

„Odchádzame,“ odvetil Harry na otázku, čo majú znamenať naše zbalené kufre.

„Kam?“

„To je prekvapenie. A už sa ma nič nepýtaj, všetko je vybavené,“ usmial sa a za ruku ma potiahol do auta. Prekvapene som sa nechala odviesť a premýšľala, čo sa to, preboha, deje.