Never Too Late 22.

Ďakujem za komentáre ženy, veľmi si to vážim :) Pre vás :-*

„Harry, mne sa už nechce ísť lyžovať,“ zaúpela som, keď som sa oprela dozadu o moju stoličku a položila si ruky na plné brucho.

„A čo chceš robiť?“

„Neviem, ale to nie je podstatné.“

„Tak fajn,“ vzdychol a chystal sa postaviť, ale ja som ho zastavila.

„Ešte chvíľku.“ Prevrátil očami a netrpezlivo poklepal prstami po jeho prázdnom pohári. Ja som sa natiahla po šálku čaju, čo ležala predo mnou a odpila si, no vzápätí ju položila naspäť. „Fuj, to už do seba nedám. Chceš?“ ponúkla som Harryho.

Pokrútil hlavou a kývol rukou k východu. „Môžeme ísť?“

S hlasným výdychom som sa postavila a pomaly prešla do haly, kde sa odkladali lyže, čo v lyžiarkach nebolo najľahšie. Prezuli sme sa do tenisiek, bundu som si prehodila cez ruku a zamierili sme k výťahu.

V našom apartmáne som zo seba okamžite skopala otepľovačky a len v nohavičkách sa zvalila do postele. „Zmáha ma to,“ vyfúkla som. Hlava sa mi začala mierne točiť, tak som zatvorila oči.

Začula som, ako Harry zapol televíziu, no slová ku mne doliehali vzdialene. Posteľ sa prehla pod jeho váhou, keď si ľahol ku mne, ale ja som sa mu otočila chrbtom a skrútila sa pod prikrývku. Ani som nevedela ako, a o chvíľu som spala.

Zobudila som sa na otváranie balkónových dverí. Lenivo som sa pretiahla, už som sa cítila oveľa lepšie. Ešte stále rozospatá som šla pohľadať Harryho. Opieral sa o zábradlie vonku a pozeral na svah. Bosá som potichu prešla k nemu a objala ho zozadu. Jemne sa mykol, keď  som si oprela líce o jeho chrbát. Studené dlaždice mi nepríjemne chladili rozhorúčené chodidlá.

„Nechceš sa ísť prejsť?“ navrhol Harry po chvíli ticha a otočil sa ku mne. Pokrčila som plecami a usmiala sa naňho. „Môžeme, ak chceš.“

Znovu som si natiahla otepľovačky, na nohy čižmy a zviezli sme sa výťahom dolu. Odhadovala som, že môže byť okolo troch hodín, lúče zubatého slnka sa ešte odrážali od snehu. Preplietli sme si s Harrym prsty, vzájomne sa zohrievali svojou blízkosťou a prešli dozadu okolo hotela. Všade sa kopil sneh, vyzeralo to ako z rozprávky. Milovala som takéto scenérie.

Po chvíli Harry vytiahol svoj mobil a zastal, no ja som pokračovala ďalej aj bez neho. Zrazu mi dozadu hlavy narazila snehová guľa a zrazila mi čiapku. Studený sneh mi stiekol za krk a zanechal nepríjemný pocit. Prižmúrila som oči a sledovala nenápadne sa tváriaceho Harryho. Uškrnula som sa, a nabrala si sneh, ktorý mu vzápätí vrazil do čela. Rozbehol sa ku mne a ja som s výkrikom začala utekať, no po chvíli ma dobehol a vyhodil si ma do náručia. Smeroval k obrovskému záveju. „Harry, nie–éé!“

No už bolo neskoro. Skončila som tvárou v studenom snehu. Schmatla som ho za nohu a nejakým spôsobom sa mi podarilo zvaliť ho ku mne. Obkročmo som si naňho sadla a plesla mu za hrsť snehu na vlasy.

A tak sme sa tam jašili v snehu, až kým sme neboli premočení úplne celí. Potom sme zostali ležať vedľa seba, hlasno dýchali a smiali sa ako blázni. Harry sa prevalil na mňa a odhrnul mi mokré vlasy z tváre. Naklonil sa a pritisol svoje studené pery na moje. Začula som cvaknutie, potom sa odvalil a niečo vyťukával do mobilu.

„Mám novú fotku na Twitteri,“ oznámil mi s úškrnom. Vytrhla som mu mobil z ruky a zväčšila ju. Na tvári sa mi objavil úsmev a hodila som mu ju naspäť.

„Zlatí sme,“ skonštatovala som po chvíli. Posadila som sa a Harry tiež. „Will,“ zrazu zvážnel a mne sa rozbúchalo srdce, keď sa mi zahľadel priamo do očí.