nedeľa 7. októbra 2012

Never Too Late 25.


Časť bola napísaná, len som čakala na komentáre :) No potom som šla ku kamarátke, a zabudla som si to dať do bloggeru, takže som to mala doma na notebooku, sou sorry girlz :)
enjoy♥



Harry

Každé ráno som dúfal, že sa neprebudím. Vždy mi to pripomenulo, čo sa stalo, a bolesť v mojom srdci sa znásobila. A tak keď mi cez odostreté žalúzie zasvietilo na tvár slnko a donútilo ma vykotúľať sa z postele, znovu ma premklo súženie. Will vždy zastierala, neznášala takéto prebudenia. Myslel som na to, aké by to bolo, keby tu je so mnou. Ale nebola.
S povzdychom som sa odtackal do kuchyne, a pripravil si cereálie. Nejedol som ich však, sadol som si na gauč a zostal zízať na stenu. Čas bol príliš klzký na to, aby som ho držal v rukách. Mohol som tam sedieť hodinu, možno dve. Rozmýšľal som nad nerozmýšľaním, dúfal v nejakú vec, čo by mi k tomu pomohla.
Moje úvahy boli prerušené zavŕzganím podlahy, a potom sa predo mnou objavil rozospatý Louis.
Už som sa ani nesnažil tváriť nadšene. Pripadalo mi to ako lož, čo v skutočnosti bola. Úsmev ma stál obrovskú námahu.
Ani jeden z nás neprerušil pohľad. Nakoniec sa ozval Louis. „Zjem tvoje cereálie.“ Kompletne som zabudol na misku, ležiacu na konferenčnom stolíku. Zvažujúc, že aj tak nie som hladný som mu odvetil: „Jasné.“ Môj hlas bol unavený a zachrípnutý. „Aj tak sú asi rozmočené.“
Louis pristúpil bližšie a vzal misku do rúk. Cez tvár mu preletel zmätený výraz, keď prehrabol guličky lyžicou. „Zabudol si tam dať mlieko.“
Cereálie bez mlieka? Kam som dal mozog? Bolo to tak patetické, až som sa skoro zasmial. Skoro.

Prázdna schránka. Tak by sa dalo nazvať to, čím som sa stal. Najskôr som zvažoval veľa možností. Ísť za Will, znovu ju odprosovať. Ale vedel som, že by ma to zranilo ešte viacej. Ani raz som sa neskúsil zamyslieť nad svojou hlúposťou. Ísť za Natalie. To som takmer okamžite zavrhol, najhoršie chyby v mojom živote.
Zúfalo som sedel pri mojej rozbitej gitare, potom čo mi vypadla z rúk, keď som sa nemohol sústrediť. Zručnosti v hre na nej sa nezlepšovali, takto som to aspoň mohol vzdať. Louis so Zaynom sa s hlasnými výkrikmi venovali videohre, zatiaľ čo Niall sedel nad zošitom a usilovne doňho čarbal.
Pocítil som ruku na pleci, Liam si sadol ku mne na zem a oprel sa o stenu. „Harold...“
„Ja viem, dobre?! Nemusíš mi pripomínať, akú chybu som spravil. Dosť mi to vykričala aj ona.“
Obaja sme stíchli. Chvíľu sme iba sledovali ostatných, potom však Liam znovu prehovoril. Obrátil ku mne hlavu a pozrel mi do očí. V hlase mu zaznela istota. „Bude to v poriadku, vieš,“ povedal, „časom.“
„Ja chcem aby to bolo v pohode teraz,“ zamrmlal som a upriamil pohľad na moje ruky. „Bolí to a viem, že nemôžem spraviť nič, čo by to zmenilo.“
Liam sa poobzeral po miestnosti. Bol som rád, že sa na mňa viac nepozerá. Nechcel som, aby niekto videl slzy, ktoré som zúrivým žmurkaním zaháňal.
„Tak si sa zamiloval. Sú horšie veci, čo sa mohli stať.“
V tom čase som ešte nemohol pochopiť, čo Liam naznačuje, nemohol som sa cez moju bolesť pozrieť do minulosti a pochopiť, že je to pravda. Iba som prikývol a natiahol sa po notes, čo ležal vpravo od mojej nohy. Už dlho som nepísal...

9 komentárov:

  1. Dokonalosť:) Milujem tento príbeh♥ Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. znovu sa chystám použiť moje obľúbené citoslovcie, aj keď mi istá časť mozgu(tá rozumnejšia) hovorí, aby som to nerobila...nemôžem si pomôcť! asdfkghlhlafsfdjgdlg! Už som ani nedúfala, že tu niečo pribudlo, a ono práve niečo také? Phfuh, naložila si mi teda...krásne priorovnania, krásne vykreslenia Harryho pocitov, a krásny Liam♥ už dávno som nemala takú uvoľnenú 1D náladu, ako mám teraz, po tvojej časti...a možno ti aj ďakujem :) Čakám ďalšiu, čo najskôr! :) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  3. mám slzy v očiach a tak ak urrobím v komente nejakú chybu prosím odpusť mi to.... totižto nevidím na klávesnicu... Harry sa cíti úplne rovnako ako ja...zlomené srdce bolí najviac zo všetkého... hlavne keď za to môžem ja... daj ďalšiu časť, aj keď neviem ako to zvládnem lebo momentálne som v depke ale píšeš úžasne... :) nikdy sa nevzdaj písania príbehov, lebo ti to ide perfektne :) s láskou Beck...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. úžasné :) chudáčik Hazza, teká depresívna časť :/ ale aj tak dokonalá :) píšeš naozaj úžasne :*

    OdpovedaťOdstrániť
  5. úúúúúúúžasnééééééééé :) bezchybné :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Wohou ja snívam ?:O je to to najkrajšie čo som kedy čitala proste uuuuzas :) teším sa na ďalšiu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. neskutocne krasne pises... nadherne naozaj :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Je to dokonalé , veľmi sa mi to páči :) obdivujem Will ..:) kedy bude ďalšia cast ? ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Proboha to je dokonalé !!! Píšeš úžasně a já se už moc těším na další díl !!! :)

    OdpovedaťOdstrániť