Let Me Love You 03.

„Mary,“ vydýchla som. Práve si odkladala na vešiak šál a mierila k stolu, keď som vtrhla cez sklené dvere do jej kancelárie. Včera som ju už nezastihla, takže čo sa vlastne stalo som jej mohla vyjaviť až dnes.

„Čo sa deje? Vyzeráš nejako rozohnene,“ usmiala sa na mňa a zdvihla zo zeme svoju tašku. Už sa šla posadiť za stôl, no ja som ju potiahla za zápästie ku gauču.

„Počúvaj.“ Zatiaľ čo si preložila nohy a zahľadela sa na mňa so zdvihnutým obočím, ja som si začala rozopínať kabát a prechádzať sa hore-dolu po miestnosti. Bolo mi horúco, a ešte viac, keď som si spomenula na včerajšie udalosti.

„Namiesto toho Stylesa prišiel jeho kamarát... Chápeš, ja nič nepripravené, tak som mu povedala, nech mi dá aj on svoje číslo. Že sa stretneme... Ja viem, že to nie je nič nezvyčajné, ale keby si ho videla, a...“ Tu som sa musela nadýchnuť, pretože som to všetko vychrlila na jedenkrát a potom zastavila, aby som pozrela na Mary.

„No a?“

„Keby vieš, aký bol džentlmen, a ako vyzeral...“

„Zlatko,“ povzdychla si, postavila sa predomňa a položila mi ruky na plecia. „Upokoj sa. V tejto brandži záleží všetko iba na tom, ako vyzeráš. Možno bol úžasný, ale ver mi, je to celebrita. Ako všetci ostatní.“

Hruď sa mi prudko dvíhala, odmietala som uveriť jej slovám. „On je iný...“

„Daj na moje slová, nepripusti si ho príliš blízko. Je to iba interview, preboha.“

„Ale... ale...“ došli mi argumenty. Mary mala pravdu, ale nechcela som to uznať. Všetko bolo príliš nezvyčajné na to, aby som len tak nechala. Stretneme sa len dvakrát a potom koniec, na všetko sa zabudne. No on... už len tých pár slovami, čo sme si vymenili ma priťahoval.

„Tak fajn,“ povzdychla som si nakoniec, zobrala si veci, čo som v chvate pohádzala na zem a s trpiteľským výrazom zamierila do mojej kancelárie.

„Len pre tvoje dobro,“ zakričala za mnou ešte Mary, „a nezabudni dnes večer na to divadlo!“

Vyobliekaná a navoňaná som vystúpila z taxíku, čo zastavil pred divadlom a okamžite uvidela Beatriz, ktorá sa netrpezlivo obzerala dookola.

„Prepáč, že meškám, rušná premávka,“ povedala som jej namiesto pozdravu.

„V poriadku, poďme.“ Okolo nás sa hmýrila kopa ľudí v slávnostných róbach, cez ktoré mali  prehodené hrubé kabáty, či štóly, kvôli mrazivému počasiu. Očividne to bola významná udalosť, a tam Bea nemohla chýbať. Vystúpili sme po schodoch k hlavnému vchodu, kde sme uvádzačovi podali naše lístky a on nám s úsmevom dal plán predstavenia. „Prajeme príjemný večer.“

Beatriz mu úsmev strnulo opätovala a s davom sme pokračovali k našim miestam, čo boli zhodou okolností práve tie na balkóne, z ktorého sme mali perfektný výhľad. Spokojne som sa usadila a študovala program, zatiaľ čo Bea si vytiahla profesionálne vyzerajúci blok spolu s perom.

„Ako ti to ide s tým rozhovorom?“ Zdvihla som oči, ešte ani polovica divákov nebola na svojich miestach.

„Celkom dobre, akurát že nebude so Stylesom.“
„A to už ako?“
„Ich manažér niečo zmenil, a namiesto neho sa objavil jeho kamarát z kapely.“

„Dúfam, že to zvládaš aj tak.“
„Jasné,“ povzbudzujúco som sa usmiala a znovu sa rozhliadla po sále.

„Ako sa volá?“ Po chvíli sa ozvala ďalšia otázka.

„Kto?“ Nechápavo som pozrela na Beatriz, ktorá prevrátila očami.

„Tvoja rybička. Ten z kapely predsa.“ Jej sarkazmus vychádzal veľmi dobre s mojou nechápavosťou.

„Liam,“ usmiala som sa, „Liam Payne.“