streda 26. decembra 2012

Let Me Love You 12.




Dvere som otvorila možno až s prílišným nadšením a oni kľučkou prudko narazili do steny. Ak ho aj môj rozžiarený pohľad prekvapil, nedal to najavo.
„Aká si dnes... rozrušená,“ uškrnul sa a prekročil prah, čím sa ocitol len pár centimetrov odo mňa. Pohár, čo som držala v ruke som sa snažila schovať za chrbát, pri tom pohybe z neho trochu vyšplechlo na dlážku. Jeho prsty sa mi šikovne obmotali okolo zápästia a zabránili mi v tom.
„Nehovor mi, že si pila.“
„Iba trošku,“ na prstoch druhej ruky som naznačila asi dva centimetre, „vadí to?“
„Mne nie.“ Vzal mi pohár a prilož si ho k perám. „Čo oslavujeme?“
„Ešte neviem, ale zistíme to.“ Len čo dopil celú whisky, ktorá sa v pohári pôvodne nachádzala, vzala som mu ho z ruky a položila ho na komodu. Keď som sa otočila k Liamovi, nerozmýšľala som. Pritiahla som ho k sebe za golier bundy a potlačila ho smerom k obývačke.
„Môžem si s tebou teraz robiť čo chcem,“ šepkala som, „môžem ťa zabiť... alebo pobozkať.“
Neprerušovala som s ním očný kontakt a bundu mu pomaly začala sťahovať z ramien.
„Iba ak by som sem násilne vtrhol.“ Utrúsil tichým hlasom, kým sa mi pozeral hlboko do očí. Zaklonila som hlavu aby som sa naňho mohla pozrieť, a drzo sa usmiala.
„A chystáš sa?“ žmurkla som naňho.
„Mmm,“ zamrmlal. Bunda so žuchnutím dopadla na zem. Ruky sa mi náhle spotili a srdce sa mi prudko rozbúchalo. Liam zovrel moje boky pevnejšie a ja som sa postavila na špičky. Objala som ho okolo krku a zavesila sa naňho celou váhou. Náš zrýchlený dych sa pomaly upokojoval a všade okolo som cítila vôňu alkoholu zmiešanú s mentolom. Dotkli sa nám nosy. Akoby magnetická sila nám spojila pery v jemnom bozku. Nemohla som si pomôcť, chcela som viac. Liam sa zrazu otočil, zaklonil ma dozadu cez jeho koleno a odtiahol sa od mojich pier.
„Jednoznačne... áno.“
Vlasy sa mi dotkli zeme, vzápätí ma vytiahol späť hore a rukami ma chytil za zápästia. Takto spojené ich držal medzi nami, a ja som ho rýchlo potlačila smerom ku gauču.
Dosadol na kraj a mňa potiahol za ním, takže som nohy dala okolo jeho pásu. Oprela som si čelo o to jeho a znovu sa zadívala do tých veľkých očí, o ktorých som snívala dňom aj nocou.
„Tia...“ Obklopoval nás elektrický náboj. Bála som sa, že to zrazu skratuje a my vybuchneme. „Ani nevieš, aká si nádherná.“
Začervenala som sa a pozrela dolu, no neodtiahla sa od jeho čela. Neočakávane som sa znova pritisla k jeho perám, on sa odtiahol a zatváril sa vážne.
„Zajtra... odchádzame do New Yorku...“
Srdce sa mi prepadlo až niekde do žalúdka, a alkohol, čo mi stúpol do hlavy sa akoby zázračne vyparil. Tohto som sa desila. „Nie,“ šepla som a oči sa mi začali napĺňať slzami. Vymotala som sa z Liamovho náručia a sadla si vedľa neho s rukami zloženými na stehnách. Hlavu som sklonila dolu, aby nevidel moje slzy.
„Ešte pred odchodom do UK sa vrátime, sľubujem,“ povedal rýchlo a kľakol si predo mňa.
Chytil ma za ľadové prsty a palcami mi upokojujúco prešiel po chrbte rúk.
„Koľko tam budete?“ Ešte stále som mala hlavu sklonenú, no slzy sa mi podarilo zahnať.
„Asi týždeň, možno viac.“
Trasľavo som sa nadýchla a konečne pozrela naňho. V očiach mal ľútosť, ale usmieval sa na mňa. „Teraz na to nemyslime, dobre?“
Prikývla som a stisla mu ruky. „Nechceš spoznať chalanov?“ spýtal sa zrazu.
„Teraz?“
„A prečo nie?“
„No ja... neviem či je to dobrý nápad.“
„Och.“
„Neber to zle, chcem ich spoznať. No potom, čo sa písalo a tvoj manažér...“
„Chápem, to je v poriadku.“
„Prepáč. Nezostaneš radšej tu?“ Natiahla som sa, aby som mu prešla rukou po líci.
„Na noc?“
„Ak chceš,“ žmurkla som sa naňho, on sa namiesto odpovede natiahol a pobozkal ma. „Beriem to ako áno.“

Liam

Zobudil som sa skoro ráno, vonku sa ešte ani poriadne nerozvidnelo. Opatrne som sa vymotal spod prikrývky, aby som nezobudil Cynthiu a posadil sa na kraj postele. Natiahol som si tričko, čo ležalo na zemi a potom prešiel do kuchyne. Pohľadal som kúsok papiera a pero, úhľadne napísal pár slov a zaniesol ho naspäť do Cynthiinej izby. Odkaz som položil na nočný stolík a zahľadel sa na ňu. Jej útle telo bolo skrútené na boku, vlasy mala v tvári. Jemne som jej ich odhrnul a venoval jej bozk na čelo.
Ani som nevedel, kedy sme zaspali. Dlho do noci sme ležali vedľa seba, ledva osvetlení stolovou lampou, kradnúc si bozky. S povzdychom som si obliekol bundu a potichu opustil byt.
...
Nechcel som ťa budiť, bolo skoro. Opatruj sa. Budeš mi chýbať.
...

14 komentárov prosím :)

12 komentárov:

  1. och .. :) to je také krásne :) také romantické :) také DOKONALE :)) jujky :) joj to je také áá :) milujem Let me love you :) to je také dokonalé :) neskutočne sa teším na dalšiu :) nech tu je čo najskor tých 14 komentárov:) lebo sa neviem dočkať ´dalšej :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ♥ ♥ ♥ Milujem túto poviedku :) Všetko dokážeš tak krásne opísať že sa do toho normálne vžívam a cítim sa ako hlavná postava :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. je to úplne úžasné :):) teším sa na ďalšiu časť.
    *Denisa*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ach jaaaj... fajnove to je :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ahoj Katie, môžem sa spýtať že do kedy bude pozastavené
    Stay Inspired?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ono sa to niekomu aj páči, či otázka len tak pomimo? o.O úprimne ti poviem, netuším :) možno keď príde nápad, možno už ani pokračovať nebudem;))

      Odstrániť
    2. mne sa veľmi Stay Inspired páčil a myslím že som nebola jediná komu sa páčil. Dúfam že ťa niečo napadne a bude pokračovanie :)

      Odstrániť
  6. Katie, po dlhom čase som sa tu zastavila, a keď som si prečítala všetky tie úvody k LMLY... hej, chápem, všetky blogy majú takéto obdobia. Ja len chcem aby si brala na vedomie že napriek tomu že sem možno nechodí extrémne množstvo ľudí resp. že sem nechodí toľko ľudí koľko predtým(a to pripisujem faktu že FFky už, všeobecne, jednoducho začínajú nudiť)tvoja kvalita písania sa nedá hodnotiť na základe toho. Vždy si bola jednou z najlepších "spisovateliek" a vždy si bola mojím malým tajným vzorom v tomto smere, preto ťa prosím, nepodceňuj sa. A prepáč ak je môj komentár príliš prehnaný(čo charakterizuje takmer všetky moje komentáre). Strašne ti držím palce a ver mi, že tvoja oddaná skupinka nasledovateliek, nech už je ich hocikoľko, sa sem bude vždy vracať. Ľúbime ťa xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Moja, nech ti ani nenapadne končiť! :D Potom za tebou prídem-však ja to nemám ďaleko :DD- a pekne si to s tebou vybavím! Ty si jedna z najlepších spisovateliek, aké poznám a tvoje poviedky sú niečo úplne iné ako tie, ktoré píšu ostatné. ;) Ty a Vé patríte medzi moje top. :) (Niežeby som aj čítala okrem vašich dvoch poviedok aj iné :DD, čím samozrejme nechcem povedať, že...ach, to je jedno! :D Proste vás čítam, lebo ste najlepšie! :D :D) Takže nech ti ani nenapadne končiť, lebo TY na to máš! :) A presne ako povedala Vé, je jedno, koľké to čítajú, ale my verné čitateľky (aj keď nekomentujúce ako napríklad ja, za čo sa ti ospravedlňujem-som strašne lenivá, ale sľubujem, ja sa polepším! ;) ) tu s tebou budeme stále. ;) ♥
    Rozumeno?! :)
    Deine Adriana

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Och Katie :)) Ani neviem, čo tu napísať, dievčatá nado mnou to úplne vystihli :) Neviem si predstaviť, že by si skončila s písaním.. To je akoby sa J.K. Rowlingová rozhodla, že nedopíše Harryho Pottera :D Výsledok? Pohroma. Pre mňa koniec sveta :) Čítala som a čítam veľmi veľa fanfictions, ale žiadne ma nedržia tak ako tie tvoje. Môžem s čistým svedomím povedať, že si už od počiatku mojím vzorom v písaní :) Inšpirovala si ma v založení blogu a vôbec v začatí písania.. Tak sa opováž zrušiť tento blog a nedajbože prestať písať, pff! Priala by som ti aspoň štyridsať komentárov ku každému článku a nejakého osobného sluhu, ktorý by ti do hlavy vtĺkal aká si skvelá a ako prekrásne píšeš (keď nad tým tak rozmýšľam, takého by som potrebovala aj ja :D) Soo.. Dúfam, že som to napísala dosť jasne :D ;) Love you♥

    OdpovedaťOdstrániť
  9. spokojná s pribehom :D riadne dobrý je

    OdpovedaťOdstrániť