Let Me Love You 16.

Toto ma ukrátilo o dobré dve hodiny z môjho poobedňajšieho spánku, takže ráno budem zase polovičná mŕtvola. Kratšia časť, ale budem sa snažiť ďalšiu pridať v piatok :)

Na tvárach všetkých prítomných sa zračil šok, no ja som sa na nich nedívala prudko vstala od stola. Danielle na mňa pozrela s rozšírenými očami, očividne nechápajúc, že čo sa stalo. Liam sa postavil tiež, na jeho tvári podobný šok, ale Louis ho za ruku stiahol späť. Zdalo sa mi to, alebo sa na mňa Harry vážne škerí?

So vztýčenou hlavou som odpochodovala z jedálne, smerom k mojej kancelárii. Keď už som bola z ich dohľadu, rozbehla som sa a snažila sa zadržať slzy zlosti a žiarlivosti.

Počula som za sebou kroky, ale neotáčala som sa, až kým ma niekto nechytil za ruku a nezvrtol ma k sebe.

Niallove modré oči sa do mňa spýtavo zavŕtali, no ja som iba zavrtela hlavou a vkročila do kancelárie. Tam som sa s hlasným výdychom zviezla na koberec. Zúrivo som žmurkala, aby som zahnala nevítané slzy a potom si Niall sadol vedľa mňa a mne prvá stiekla po líci. Okamžite som si ju zotrela chrbtom ruky a zaťala som zuby.

„Cynthia, čo sa stalo?“

Znovu som pokrútila hlavou a nechala ho, nech ma objíme. Pocítila som, ako sa mi ďalšie slzy valia po tvári, už sa nedali zastaviť. „Prečo plačeš? No tak,“ tíšil ma a rukou ma hladil po chrbte. Neviem, koľko sme tam sedeli, ale keď som zdvihla pohľad, slnko bolo už nízko.

Niall mal v očiach obavy a len čo som si poutierala slzy, nervózne si prehrabol rukou vlasy. „Ja... nemám poňatia, že čo sa deje a ani ako ti pomôcť...“

„Ne–neviem čo ti môžem povedať,“ vytisla som zo seba a zahryzla si do pery, aby som sa znovu nerozplakala.

„Niall, tak tu si,“ prenikol k nám Liamov hlas. Odmietla som sa na neho pozrieť a skúmala som svoje prepletené prsty. „Tia?“ vydýchol a zrazu som mala nos plný jeho vône a zaregistrovala som, ako si kľakol oproti mne. Opatrne som pozrela na Nialla, a on pohľadom preskočil zo mňa na Liama a naspäť. Normálne som videla, ako mu v hlave pracujú kolieska, potom sa jeho zamračené čelo vyjasnilo a jemu svitlo.

„O chvíľu odchádzame, chalani čakajú dole. Povedal by si im, že prídem neskôr? Mám kľúče od Paulovho auta,“ adresoval k nemu Liam.

„Fajn,“ potriasol hlavou a položil mi ruku na plece. V jeho pohľade som rozoznala otázku. V pohode? Prikývla som a Niall opustil miestnosť, nechávajúc ma samu s Liamom. Nie, nechoď preč, vykríkla som naňho v duchu a potom znovu sklopila pohľad k mojim rukám.

„Bože Tia,“ vzdychol si Liam a snažil sa ma chytiť za ruku, no ja som sa od neho odtiahla. „Cynthia, pozri sa na mňa.“ Proti mojej vôli ma chytil za bradu a zdvihol mi hlavu. „Ty plačeš?“

Neuvedomila som si, kedy mi znovu začali tiecť slzy. Smrkla som a pokúsila sa od neho odsunúť ešte ďalej, no on si ma namiesto toho pritiahol k sebe a pobozkal ma do vlasov.

„Tak strašne sa ti ospravedlňujem,“ šepol a znovu mi nadvihol bradu, aby mi zotrel slzy. „Nikdy som toto nemal dopustiť.“

„To si nemal,“ precedila som cez zovreté zuby a pomykala sa, akoby mi to pomohlo dostať sa z jeho zovretia.

Povzdychol si a zastrčil mi za uši pramienky, čo sa mi vyvliekli z drdola. „Dobre vieš, že ja s Danielle sme spolu len... pre verejnosť. Ona o nás iba niečo tuší, nedbala na následky.“

„A ja som skončila tá, čo sa cíti zradená,“ zamrmlala som. „A čo ostatní? Vedia o nás?“

„Niall so Zaynom vie len málo, Louisovi a Harrymu je to jasné.“

„Fajn.“

„Fajn? Tia... Prisahám ti, že medzi mnou a Danielle nič nie je. Nechápeš tomu? Ja som len tvoj a ty si len moja a tak to zostane.“

Ani som si neuvedomila, že zadržiavam dych. Prudko som vydýchla a do líc sa mi po tej poslednej vete nahrnula červeň.

„Chcel som dnes večer prísť k tebe, rozlúčiť sa. Ale keďže sa udalosti vyvinuli trochu inak... dovolíš mi aspoň zaviezť ťa domov?“

„Rozlúčiť sa?“ žalúdok sa mi scvrkol na veľkosť vlašského orecha a pozrela som Liamovi do očí.

„Zajtra odchádzame,“ šepol a prešiel mi rukou po líci. Pri tej myšlienke sa mi znovu spustili slzy.

„Nie,“ smrkla som. Liam sa nahol a pritlačil jeho pery na moje. Bozk bol mokrý a slaný od mojich sĺz, ale trval snáď nekonečne dlho. Keď sa odtiahol a opreli sme sa čelami, zbadala som aj v jeho očiach slzy, a to ma rozplakalo ešte viac. Ako mám preboha byť bez neho, keď som to ledva vydržala týždeň?

Dáte aspoň 10 komentárov?