Nechcem, ale musím. Teda nemusím. Ale proste to bude tak najlepšie :)
Cynthia
Krátko po Liamovom odchode zo skupiny sa to všetko začalo
rúcať. Prvotné nadšenie z neho opadlo, videla som na ňom, že je
znepokojený. S ostatnými chalanmi som sa ho snažila presvedčiť, nech si to
rozmyslí, no on tvrdohlavo trval na svojom. Koncerty sa rušili. Keď sa to
prevalilo, novinári boli celí bez seba, fanúšikovia šaleli.
Bola som nasťahovaná uňho doma, no to napätie sa nedalo
vydržať. Za pár týždňov sa Liam stal nevrlým, naštvaným na celý svet. Utekala
som do práce, nemohla som zniesť ďalšiu nepodstatnú hádku o tom, že som
zase nebola nakúpiť. Čakala som, no pohár mojej trpezlivosti pomaly pretekal.
Nevedela som, čo sa tak zlomilo. Hádali sme sa, potom sa
udobrili, no znovu sa všetko pokazilo.
A raz, ani neviem, kedy nastal ten moment. Zrazu sa mi
akoby vyjasnil zrak, bola som zaslepená a naviazaná na Liama.
A potom, v jeden okamih to na mňa doľahlo. Nikdy sme spolu nemohli
byť šťastní. Aj som mu to povedala. Chvíľu šokovane stál, spracovával to.
A potom pochopil. Nechcel, aby som odišla, no ja som nemohla zostať.
Nemohla som zostať pri niečom, čo sa stále príliš držalo minulosti. Nemohla som
ho nútiť, i keď on ma presviedčal, že by sme to zvládli. Nezvládli.
Lebo je rozdiel medzi ľúbiť a byť do niekoho zamilovaný. Liam ma ľúbil, no puto medzi ním a Danielle bolo príliš silné na to, aby som ho mohla zlomiť.
Lebo je rozdiel medzi ľúbiť a byť do niekoho zamilovaný. Liam ma ľúbil, no puto medzi ním a Danielle bolo príliš silné na to, aby som ho mohla zlomiť.
On si to odmietal priznať, ale keď som za sebou zatvorila
dvere, v kútiku duše som verila, že mu to dôjde.
Zúfalo som sa snažila zadržiavať slzy, no tlačili sa mi do
očí, a ja som ledva videla na cestu. Ani som netušila kam idem, no
s pocitom, že som urobila tú správnu vec som zastala na semaforoch.
V tom aute sa ešte stále držala jeho vôňa. Stiahla som okienko a zvonku
ku mne doľahlo vzdialené húkanie policajných sirén.
Objavila sa zelená a ja som vyrazila dopredu. Než som
si stihla naplno uvedomiť situáciu, periférnym videním som zbadala, ako sa po
ceste rúti čierna dodávka. Smerom ku mne. Akýsi pud sebazáchovy za mňa dupol na
brzdu, no bolo neskoro.
Zatvorila som oči.
In that moment, I knew that I just couldn’t be
with him. Even if he told me ‘Let
me love you’. I couldn’t let him love me. It was complicated, but yet so
simple. So closed my eyes and hoped he'll find his happiness without me.
please, don't kill me!
*le throws laptop out of the window
*le changes name to Pepito
*le moves to Mexico
Nejaká tá ďakovná reč pri epilógu, ktorý naozaj bude, sľubujem. Povedzte pápá Tia, ľúbili sme ťa...
...to bolo hnusné. Ale keďže každá moja story končí happyendom, žiadalo si to zmenu. A nebudem sa ospravedlňovať, lebo je to len fikcia, a v tej je dovolené všetko! Aj farební jednorožci, ktorí papajú dúhu a kakajú motýle.
Nejaký ten komentár by potešil :) Love ya guyz♥
girl let me love you, and i will love you, until you learn to love yourself ♪♪♫
Je to smutne ale krasne....a ano dovolene mas vsetko ved je to TVOJA poviedka, ty si prinnej stravila tolko casu.....uz sa tesim na nieco nove, ak samozrejme nieco bude :D......a este raz: Kraaaasneeee :-)
OdpovedaťOdstrániťKikka
Tá špina sa na svojho Amora a Múzu vóbec nemusí urážať :D :D :D ale však, no, chápeme sa, Karlito Pepito Juanito :D :D o5, moj názor poznáš, *le kopanec do riti* :D
OdpovedaťOdstrániť:D zabiť si ju nemusela ale môže byt , krásne napísané
OdpovedaťOdstrániťKrásne a smutné zároveň, až mám slzy v očiach....krásne si to napísala od začiatku až do konca...niečo končí niečo nové začína :)...teším sa na tvoje ďalšie poviedky dúfam, že budú -N
OdpovedaťOdstrániťNašla jsem tvůj blok teprve nedávno a tvoje FF se mi strašně líbí :-) A několikrát jsem u nich zamokřila polštář :-) mám ráda jak šťastné konce tak i smutné .-) a musím říct že mám radši slovenské jak české ff. Krásnej příběh a úžasný ukončení i když nemuselo to takhle skončit :-) <3 budeš psát nový příběh? :-)
OdpovedaťOdstrániťDokonalé! Plačem. :( Zas.
OdpovedaťOdstrániť♥ Mega šupa.
Pepito,
OdpovedaťOdstrániťje mi to ľúto. :( Bola to úžasná poviedka, aj keď skončila tak ako skončila. A bola úžasná preto, lebo ty si úžasná. Dúfam, že ešte niečo písať budeš, pretože by bola určite škoda, ak by si prestala. A škoda je ešte slabé slovo.
Ňah, ďakujem. ♥
*Aďka*
Smutné ale stále krásne ♥ xxx :)
OdpovedaťOdstrániťJa už by som chcela epilóg, ktorý je najviac nádherní, aj s ďakovnou rečou <3 rozsiahlou :(
OdpovedaťOdstrániť