Life Goes On 21.

Maturitný týždeň, weee:) ak tu mám nejaké maturantky, držím palec, no a my stredoškoláci sa môžme tešiť z upraveného vyučka :D

ani vy nemôžete uveriť, že to ubehlo tak rýchlo? pred chvíľou sa ešte len začínal školský rok a teraz skoro koniec :O to čo som celých 9 mesiacov robila?:O:D 

enjoooy♥

Louisiana

„Tak hviezdy, vstávať!“ Môj hlas zosilnený megafónom sa niesol celým autobusom. Spokojne som sa uškrnula a rozcapila prvé závesy na posteli, kde spal Zayn.

„Zayn!“ skríkla som a tak nasledovala každého jedného.

Ozývalo sa všeobecné mrmlanie a vzdychy. „Ugh, šibe ti?“ zavrčal Louis do vankúša.

„Nie! A teraz sa umyjete a prídete sa naraňajkovať.“

Plná energie som na stôl nachystala misky, krabice s cereáliami a mlieko. Vysadla som na kuchynský pult a sledovala som, ako sa všetci postupne trúsia za stôl. Pretierali si unavené oči a uhládzali strapaté vlasy.

„Bol ten megafón naozaj nutný?“ zamrmlal Harry.

„Poznáš termín kefa?“ povedala som mu naspäť.

„Stále nechápem, prečo vstávame tak skoro,“ zívol Zayn s príchodom do kuchynky.

„Chlapci z One Direction sa idú tváriť, že ich zaujíma kultúra, čiže prehliadka Berlínu.“

To spôsobilo ďalšie všeobecné mrmlanie.

„Jeden mi tu chýba,“ zahlásila som, keď som prebehla všetky tie zaspaté tváre, pomaly prežúvajúce raňajky.

S prižmúrenými očami som prešla tam, kde sme spali. Závesy boli zatiahnuté iba pri jednej posteli. Prudko som ich odtiahla a naskytol sa mi pohľad na telo zachumlené v paplónoch, len zhora trčali blond vlasy.
„Horan,“ oslovila som ho.

Odpoveď bolo tlmené „uhm“.
„Horan, vstávaj!“ skúsila som to znovu. Nereagoval. S výdychom som z neho strhla prikrývky a on sa obrátil smerom ku mne. Uprel na mňa rozospatý pohľad a ja som mohla prisahať, že som v živote nič zlatšie nevidela. Potriasla som hlavou.

„Ja chcem spať,“ otrčil pery ako malé dieťa.

„Chlapci ti práve chrúmajú posledné jedlo, čo zostalo v tomto autobuse.“

Mykol plecom a natiahol sa po svoj paplón. Odhodila som ho za seba a prekrížila si ruky na hrudi. „Ak sa nenachystáš, budeš tu celý deň zatvorený a navyše bez jedla. Veď umrieš. To by si chcel?“
Pomaly sa posadil a pokrútil hlavou.

„Tak vidíš. Ideš?“ vystrela som k nemu ruku a on mi ju opatrne chytil. Vytiahla som ho na nohy a potisla smerom ku kuchyni. Bábätká. Prisámbohu.

Paul dával pozor, či sa očešú a nepobijú o kúpeľňu, zatiaľ čo ja som kontrolovala, že má každý rovnaké ponožky a nedal si ich namiesto nôh na ruky.

„Harry? Toto je čo?“ kývla som mu smerom k nohám.

Opakujem. Bábätká.

„Ponožky?“

„A prečo máš jednu pásikavú a druhú kockovú?“

„Lebo sa k sebe hodia!“ objasnil.

Zdvihla som obočie. „Neviem nájsť druhú,“ vzdychol si. Obočie mi vyletelo ešte vyššie.

„Fajn,“ zamumlal a o chvíľu sa vrátil s rovnakými – čiernymi.

Keď sa konečne vytrepali z autobusu, bolo asi pol desiatej a ešte stále neboli celkom prebratí. Nápad vziať megafón aj teraz som však zavrhla, nebudem pútať pozornosť.

„Tak fajn, rozdelíme sa, traja pôjdu so mnou a dvaja s Anou,“ povedal Paul. Nalepilo sa na mňa jedno telo a nos mi naplnila výrazná vôňa.

„Lujzi,“ šepol Louis.

„Fuj, to čo si na seba vystriekal polovicu parfumérie?“ pokrčila som nosom.

„Včera som sa nesprchoval. Musel som to prekryť.“

„Si nechutný, Tomlinson.“
„Aj tak idem s tebou.“

Harry vyskočil Paulovi na chrbát a Zayn s Liamom sa mu zavesili na ruky. „Nebudem riskovať,“ uškrnul sa na mňa Zayn.

„Prepáč Ana, prepáč Niall.“ Liam na mňa hodil nevinný pohľad a Niall zmätene nasledoval nás dvoch.

„Poď Horan, ideme si užiť Berlín,“ potiahla som ho za lakeť, zatiaľ čo Louis sa mi snažil zobrať foťák. Keď som si predstavila, že ho budem musieť čuchať celý deň, prišlo mi zle. Toto bude ešte zábava.